OHROMNÝ VÝKON BUL TEAMU ORAVA NA SVETOVOM ŠAMPIONÁTE!KASprof-security Bul team Orava

Konstanca, Rumunsko. V dňoch 26.10.-5.11.2019 sa konali Majstrovstvá sveta v pretláčaní rukou, na ktoré vycestovala aj zostava Bul Teamu Orava v zložení Barbora Bajčiová, Natália Richterová a Stanislav Richter.

 

Najväčším prekvapením bola Barbora Bajčiová, ktorá neustále valcuje svoje rovesníčky za stolom rad radom. Tento krát mala však premiéru aj v novej kategórií. „Pred tohto ročnými majstrovstvami som mala trocha rešpekt, samozrejme som očakávala, že vyhrám svoju kategóriu v juniorskej kategórii, ale vydupala som si účasť aj v ženách, preto som mala rešpekt lebo juniorka a seniorka sa nedá porovnávať, ale verila som že spravím medailu a ľudia v mojom okolí to očakávali“, priznala mlada Žaškovčanka.

PRICHÁDZA NA RAD NOVÁ GENERÁCIA?

Po juniorskej kategórií, kde Barbora svoje súperky už dokonale pozná, prišiel krst ohňom v seniorskej kategórií. Tesne pred štartom mladá pretekárka ešte nemala k dispozícií štartovacie listiny a tak nevedela, kto pribudne k pretekárkam z Európy. „Seniorské kategórie sú veľmi špecifické. Tento rok bol šampionát naozaj veľmi náročný a ťažký. Veľa majstrov neobhájilo svoje umiestnenia, príkladom môže byť naša športovkyňa, 10-násobná majsterka sveta a Európy Lucia Debnárová, ktorá dokonca ani nezískala medailu. Zdá sa mi že prichádza nástup novej, mladšej generácie športovcov a ja som rada, že patrím k ním. Moc som sa obávala ľavej ruky, pretože krátko pred šampionátom sa mi na sústredení zranilo zápästie a dlho sa to so mnou ťahalo a som rada že to zápästie vydržalo a už nemám s ním problémy. Od ľavačky som čakala trocha viac. Štartovalo nás 6. Dve Rusky, Kazaška, Turkyňa, Litovčanka a ja. Prvý zápas som vyhrala jednoznačným spôsobom nad Litovčankou. Moc ma to nakoplo, no potom prišlo to čo som nechcela, dva po sebe náročné zápasy s reprezentantkami z Ruska. Niekoľko násobné medailistky a veľmi silné súperky. Druhý zápas som mala s Madinou Kairovou, veľmi ťažký zápas, vyšmyknutie, zviazanie no nezachytila som štart a dlho som držala súperku v prehrávajúcej polohe čo ma stálo veľa síl a zápas som prehrala. Tu bolo vidieť že nemám toľko skúsenosti ... Tretí zápas som mala s úradujúcou majsterkou Európy - Alinou Samatoy ktorá mi dokonalo prešla cez prsty a vyhrala. Doľahlo nado mnou sklamanie ale aj hrdosť že sa nemám za čo hanbiť“, opísala svoju cestu za cenným kovom Bajčiová.

 

 

Neskôr prišla na rad pravačka. „Vedela som že moje umiestnenie môže byť lepšie ako deň pred tým. Prvý zápas som mala s Američankou Nancy Nations, ktorý som vyhrala, druhý zápas som mala s Kazaškou Antoninou Lisynskayou, ktorá ma porazila minulý rok na Zlotom Ture. S prehľadom som ju "profesorsky" porazila, tušila som že vo vzduchu je medaila, nasledoval zápas s ruskou Valentínou Balchgovou, išlo o zápas, tá ktorá vyhrá ide do finále bez prehry, to som sa dozvedela po zápase, ktorý som prehrala, vyšmyknutie, zviazanie a zaspatý štart. Následne šli dva alebo tri zápasy. Sledovala ako sa to bude vyvíjať a keď som uvidela že mám medailu istú plakala som ako malé dieťa“, opisuje emócie Barbora. „Vo finále som sa stretla s premožiteľkou z Ruska. Postavila som sa šli sme na rozhodcovský úchop, vyšmyknutie, páska. Súperka skôr zaštarovala no podarilo sa mi ju zachytiť, v jednom momente som si myslela že buď mi zlomí ruku alebo vyhrám. Nakoniec dostala faul lakťom. Nakoplo ma to a vedela som že nemôžem prehať. Opäť mi skôr vyštartovala a zachytila som ju 5 cm nad podložkou, vedela som že neprehrám .... Pomaly som rotovala ruku s pocitom že vyhrávam. Nakoniec dostala druhý faul lakťom a prvý zápas som vyhrala. Chcelo sa mi plakať, no čakal ma ďalší zápas. Scenár sa zopakoval, vyšmyknutie a páska. Rozhodca odštartoval zápas, ktorý som vyhrala. Keď som videla ako ukazujú rozhodcovia na moju stranu že som víťaz, neverila som. 19 ročná dievčina to dokázala. Keď som zišla s pódia boli tam všetci zo SVK teamu. Každý mi gratuloval. Postupne prichádzali ďalší a ďalší. Plamen Dmitrov, Kvikvina, Zoloev, Sašo Anrejev, Kostadinov, Baeva, Vasconcelov, Ivafni ... Veľké mená tohto športu. Uvedomila som si že patrím k ním“, neskrývala nadšenie. Barbora si teraz plánuje dať dlhšiu pauzu, keďže jej ruka dostala poriadne zabrať a chcela by sa viac venovať štúdiu na vysokej škole v Banskej Bystrici, kde študuje cestovný ruch.

Jej najväčšou oporou sú určite tréneri Peter Kasan a Tomáš Kiss, Gabriel Harčarik, ktorí ju sprevádzali na šampionáte. Z obrovského úspechu klubu sa tešil Peter Kasan: „Zatiaľ najlepší výkon mojich zverencov na majstrovstvách sveta. Natália Richterová a Barbora Bajčiová prepísali históriu nielen nášho klubu, ale aj Slovenského armwrestlingu. Predchádzali tomu tvrdé tréningy, cieľavedomosť a zodpovedná príprava, čo bohužiaľ dnešnej mládeži chyba. O to viac si cením že naše dievčatá vedia čo chcú a idu si tvrdo za svojím“, vyjadril nadšenie tréner Peter Kasan.

Dve strieborné medaily priniesla domov zo sveta Natália Richterová z Oravskej Lesnej. V kategórií do 70kg sub-juniorky absolvovala úvodný zápas s pretekárku z Turecka, ktorý vyhrala, následne s pretekárkou z Kazachstanu, kde mala svoju prvú prehru a semifinálový víťazný zápas proti ďalšej súťažiacej z Turecka, kde si zaistila postup do finále proti Kazaške, ktorá ma po dlhšom zápase predsa len Natáliu porazila. „Nečakala som také umiestnenie, čo ma samozrejme nakoniec veľmi potešilo. Myslím, že sme boli zohratí tím, navzájom sme sa podporovali a držali sme si palce a snažili sme sa o čo najlepšie výsledky“, dodala Natália.

 

 

Šampionát nevyšiel podľa predstáv jej bratovi Stanislavovi. Neúspech pripisuje tréner Peter Kasan hlavne nedostatočnej príprave oproti Majstrovstvám Európy. Nedostatok času a prestup zo školy do zamestnania obrali Stanislava o medailové umiestnenie. „Súťaž bola veľmi ťažká, bolo vidno, že sú to najlepší y najlepších. So svojím výsledkom nie som , hlavne na pravú ruku, lebo viem že by som to mohol dať aj lepšie a robil som zbytočne veľa chýb. Každopádne to beriem ako motiváciu a ponaučenie do budúcna“, dodal pretekár z Oravskej Lesnej.